Parametrické verzus systémové zmeny dôchodkového systému

Autor: Roman Lajčiak | 14.9.2011 o 17:12 | (upravené 14.9.2011 o 18:11) Karma článku: 2,71 | Prečítané:  810x

Systémové zmeny môžu byť politicky priechodnejšie ako parametrické úpravy, lebo sú tažšie porovnateľné s pôvodným stavom.

V poslednej dobe sa na Slovensku rozpútala verejná diskusia o reforme dôchodkového systému, o čo sa výrazne zaslúžil Pavol Čižmárik prostredníctvom svojej série blogov: “Zbabraná dôchodková reforma”.

 

Pán Čižmárik kritizuje zavedenie druhého piliera a okrem iného argumentuje, že sporitelia v druhom pilieri sú neprimerane zvýhodnení a mali by zaplatiť celý výpadok spôsobený jeho zavedením. V skutočnosti je to úplne opačne. Nechať zaplatiť celý výpadok v prvom pilieri sposobený druhým pilierom len sporiteľom by dávalo zmysel iba v prípade, keby sa im potom vôbec nekrátil dôchodok z prvého piliera. V opačnej situácií by sa jednalo o ešte hlbšiu nespravodlivosť voči sporiteľom akú vykazuje terajšie nastavenie systému. Druhý pilier bol totiž zavedený ako (neúplná) forma záchrany prvého piliera namiesto parametrických posunov, ale doplatili na to jeho účastníci.

 

Situácia sa má takto:

 

I. Prvý pilier nie je vo svojej súčastnej podobe dlhodobo udržateľný.

 

II. Bolo by možné ho zachrániť prostredníctvom parametrických zmien, ako napríklad zvyšovaním dôchodkoveho veku, poprípade jeho naviazaním na dĺžku dožitia, alebo zmenou miery náhrady, respektíve zvýšením odvodov.

 

III. Horeuvedené parametrické zmeny sú prehľadné. Kazdý volič totiž chápe, čo je to o X percent nižší dôchodok, o Y rokov vyšší dochodkovy vek, alebo o Z percent vyššie odvody. Je teda prirodzené, že zmena týchto parametrov smerom k trvalej udržateľnosti nie je medzi voličmi populárna a mohla by ovplyvniť volebné výsledky. Politici sa teda v záujme znovuzvolenia snažia vyvarovať zmien tohoto typu.

 

IV. Systémova zmena je tažšie porovnatelná z predoslým stavom ako parametrické úpravy. Pre bežného občana je výhodnosť alebo nevýhodnosť systémovej zmeny jednoducho menej prehľadná ako jednoduché posuny parametrov. Kedže každá dôchodková reforma smerujúca k trvalej udržateľnosti systému obnáša buď znižovanie nákladov (či už cez posun veku odchodu do dôchodku, alebo cez zníženú mieru náhrady – napríklad zmenou valorizácie), alebo zvyšovanie príjmov (zvýšením odvodových sadzieb) a tieto kroky sú z pochopiteľných dôvodov veľmi nepopulárne, je v záujme politikov zvoliť menej prehladnú cestu systémovej zmeny a nie jednoduchý, ale každému jasný, posun parametrov.

 

V. Zavedenie druhého piliera vlastne predstavuje nepriame zníženie dôchodkov, ale menej prehľadnou formou ako keby sa zmenil výpočet priemerného dôchodkového bodu. Toto zníženie dôchodkov sa však týka iba účastníkov druhého piliera. Sporitelia v II. piliery totiž budú dostávať iba 50-percentný dôchodok z prvého piliera aj keď ich v skutočnosti doňho smerujú približne dve tretiny s financií ktoré odvedú do dôchodkového systému. To platí z toho titulu, že na dôchodky nejdú iba peniaze z dôchodkového poistenia, ale aj z rezervného fondu solidarity a z iných sociálnych fondov, ktoré majú prebytky ako aj zo štátneho rozpočtu.

VI. Kedže výnosy druhého piliera závisia od situácie na trhoch, ktora je nevyspytateľná, dáva to budúcim dôchodcom v druhom pilieri nádej, že ich dôchodky budú predsa len vyššie. Pravdepodobnosť tohoto scenára je ale dosť malá, lebo by to vyžadovalo veľmi vysoké výnosy na kapitálových trhoch.

Druhý pilier teda sanuje dlhodobú udržateľnosť prvého piliera, ale robí tak neprehľadným spôsobom na úkor sporiteľov v druhom pilieri a spôsobuje veľké krátkodobé aj strednodobé výpadky v prvom pilieri, ktoré zvyšujú tlak na verejné financie. Naviac treba podotknúť, že ani toto zníženie dôchodkov pomocou druhého piliera nestačí na záchranu prvého piliera bez dalších zmien. V konečnom dôsledku teda asi bude musieť tak či tak príjsť buď k dalším parametrickým zmenám, alebo, ak sa na prehľadné kroky politici neodhodlajú, bude sa musieť vymyslieť dalšia systémová reforma, ktorá by dôchodky znížila nejakým menej prehľadným trikom. Čo myslíte, čo je asi pravdepodobnejšie?

P.S.

Autor nemá principiálne nič proti kapitálovému sporeniu na dôchodok. Diverzifikácia príjmov prostredníctvom takéhoto sporenia by sama o sebe nebola problémom. Ide mu ale o jeho nastavenie a napojenie na iné zložky dôchodkového systému.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?